Klub priateľov vážnej hudby
v Trenčíne

Rajmund Kákoni (akordeón)

Rajmund Kákoni (1950) v čase svojho etablovania sa na slovenskej interpretačnej scéne priam prelomovo zasiahol do vývoja domácej akordeónovej školy. Po absolvovaní bratislavského konzervatória, kde v rokoch 1965-1971 navštevoval triedu Marty Szőkeovej, ho na základe výnimky Ministerstva školstva prijali na VŠMU v Bratislave, kde sa dovtedy akordeón nevyučoval, ako prvého vysokoškolského poslucháča v odbore akordeónovej hry v celom bývalom Československu. Štúdium ukončil v r. 1975 Cenou Ministra školstva.

 Je päťnásobným víťazom medzinárodných akordeónových súťaží: Tage der Harmonika (Klingenthal, Nemecko - 1967, 1970); Trophée mondial de l ̀accordeón (Riccione, Recanati - Taliansko - 1969, 1975); Grand prix international de l ̀accordeón (Annecy, Francúzsko - 1974). Kákoni už od obdobia štúdia vyvíjal bohatú koncertnú činnosť doma i v zahraničí (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Švédsko, Island, Holandsko, Vietnam, Taliansko, Rusko, Belgicko, Anglicko...), zároveň aktívne pedagogicky pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Premiérovo uviedol skladby mnohých slovenských skladateľov (Pavel Zika, Peter Cón, Juraj Hatrík, Milan Novák, Ilja Zeljenka, Jozef Gahér, Juraj Pospíšil, Rudolf Pepucha, Ladislav Kupkovič...), z ktorých viaceré mu boli priamo dedikované. Jeho nahrávka skladby Partita giocosa od Juraja Hatríka je historicky prvá akordeónová CD nahrávka na Slovensku. Je pozývaný ako lektor domácich a zahraničných odborných seminárov a taktiež do porôt rôznych akordeónových súťaží. Pôsobil v komorných zoskupeniach - s pozaunistom Tiborom Winklerom, neskôr v akordeónovom duu s Borisom Lenkom a od roku 2002 pôsobí v duu s violončelistom Eugenom Prochácom, s ktorým vydal vo vydavateľstve Diskant CD album Visions - Slovak Music for Cello and Accordion s výlučneslovenským repertoárom, napísaným priamo pre toto duo. V roku 2008 nahral vo vydavateľstve Diskant sólové CD Accordion monologue so súčasnou slovenskou tvorbou pre akordeón. Odborné kritiky oceňujú Kákoniho iskrivý temperament, výrazovú hĺbku a obdivuhodný technický fond, čo mu umožňuje pohrávať sa s formovaním tónu a vychutnávať farebné detaily pri výstavbe diela. V roku 1990 sa preorientoval z klávesového na gombíkový akordeón (systém bajan) značky PIGINI. V marci 2013 mu bol udelený prezidentom republiky titul profesor.

Eugen Prochác (violončelo)

Eugen Prochác sa narodil v roku 1962 v Bratislave. Je absolventom Akadémie múzických umení v Prahe v triede prof. Josefa Chuchra. Neskôr študoval pod vedením takých osobností, akými sú Daniel Šafran, Erling Blondal Bengtsson, Michail Chomicer, Angelica May. Je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme v roku 1990 a držiteľom Ceny slovenskej hudobnej kritiky. Ako sólista vystúpil v takmer 40 krajinách štyroch kontinentov. Od roku 1990 je pedagógom na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1993-1997 pôsobil ako profesor na Academia Nacional Superior de Orquestra v Lisabone a Escola Proffisional v Paredesi. Pravidelne vyučuje na majstrovských kurzoch, v portugalských mestách Porto a Paredes, v Rakúsku, vo Vietname, Thajsku, Indonézii, ako aj na Slovensku. 

Nahráva pre domáce i zahraničné rozhlasové i televízne spoločnosti ako ORF, WDR, CBC Toronto, Antena 2 a iné. Vydal viacero CD pre spoločnosti Homer, OPUS, Numérica, Rádio Bratislava, Gallo atď. Treba spomenúť napríklad album On Fire s E. Škutovou, či Music for Cello and Harp vydavateľstva Diskant, ktoré prináša majstrovské skladby impresionistov, ako aj virtuózne barokové sonáty. Nasledujú tituly ako CD Visions - Slovak Music for Cello and Accordion a album súboru Cellomania, violončelového kvarteta, obidve s výhradne slovenským repertoárom, napísaným priamo pre tieto zoskupenia. Poslednou nahrávacou aktivitou je jeho účasť na albume Nikolaj Nikitin Ensemble with Miroslav Vitouš Tales from My Diary. Eugen Prochácspolupracuje so svetoznámymi osobnosťami akými sú Sofia Gubajdulina, Arto Noras, En Shao, Giovanni Sollima, Rick Wakeman, Ken Hensley, Steve Hackett, Miroslav Vitouš, Pavel Steidl, Václav Hudeček a ďalší. Ako vedúci súboru Pro-mi le bol účastníkom koncertnej svetovej premiéry oktetovej verzie skladby Cello Counterpoint od Steva Reicha. Pravidelne spolupracuje aj s hudobníkmi iných žánrov, Miroslavom Vitoušom, Mariánom Vargom, Matúšom Jakabčicom, Vladimírom Mertom, Jankom Lehotským. Aktívne, ako hráč i spolutvorca dramaturgie, sa zúčastnil projektu "Tribute to Freedom" so svetoznámym spevákom Jonom Andersonom z britskej rockovej legendy Yes. V pláne je ich spoločné CD s tvorbou Jeana Sibeliusa. Kompletná violončelová tvorba Tadeáša Salvu vydaná vydavateľstvom NAXOS v roku 2012, sa ocitla v rebríčku bestesellerov tohto labelu na poprednom mieste. V poradí ďalším sólovým titulom, nahratým spolu s akordeónistom Rajmundom Kákonim je album "AC-CELE-RANDE", realizovaný spoločnosťou Hevhetia. Zostavený je zo svetovej i domácej tvorby, vrátane viacerých premiér. Posledným nahrávacím počinom je CD "Hommage a Rostropovič" s klaviristkou Jordanou Palovičovou. Titul prináša viaceré world premiere recordings.

Eugen Prochác je zakladateľom a umeleckým riaditeľom medzinárodného Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici, ako aj Štiavnických letných kurzov. Bol hlavným dramaturgom festivalu Al Ain v Spojených arabských emirátoch a Mozartovho festivalu v Istanbule. Dirigovanie študoval u Jeana Marca Burffina, Erwina Aczéla a ako mimoriadny študent na viedenskej Universität fur Musik u prof. Leopolda Hagera. Okrem iných dirigoval orchestre Philharmonia Satu Mare, Orquestra do Norte Portugal, Komorní sólisti Bratislava, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. So SOSR realizoval aj nahrávky.