Klub priateľov vážnej hudby
v Trenčíne
Eugen Prochác
sa narodil v roku 1962 v Bratislave. Je absolventom Akadémie múzických umení v Prahe v triede prof. Josefa Chuchra. Neskôr študoval pod vedením takých osobností, ako sú Daniel Šafran, Erling Blondal Bengtsson, Michail Chomicer, Angelica May. Je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme v roku 1990 a držiteľom Ceny slovenskej hudobnej kritiky. Ako sólista vystúpil v takmer 40 krajinách štyroch kontinentov.
Od roku 1990 je pedagógom na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1993-1997 pôsobil ako profesor na Academia Nacional Superior de Orquestra v Lisabone a Escola Proffisional v Paredesi. Pravidelne vyučuje na majstrovských kurzoch, v portugalských mestách Porto a Paredes, v Rakúsku, vo Vietname, Thajsku, Indonézii, ako aj na Slovensku.
Nahráva pre domáce i zahraničné rozhlasové i televízne spoločnosti ako ORF, WDR, CBC Toronto, Antena 2 a iné. Vydal viacero CD pre spoločnosti Homer, OPUS, Numérica, Rádio Bratislava, Gallo atď. Spomeňme napr. CD On Fire s E. Škutovou, či nasledujúce z apríla 2004- Music for Cello and Harp vydavateľstva DISKANT, ktoré prináša majstrovské skladby impresionistov, ako aj virtuózne barokové sonáty. Nasledujú tituly ako CD "Visions" - Slovak Music for Cello and Accordion a album súboru Cellomania, violončelového kvarteta, obidve s výhradne slovenským repertoárom, napísaným priamo pre tieto zoskupenia. Duo s akordeónistom Rajmundom Kákonim bolo dlhodobo jeho najfrekventovanejšiou aktivitou, súbor pravidelne koncertoval v mnohých európskych štátoch. Rok 2018 bol momentom vzniku Czecho-Slovak Cello Quartet /CSCQ/v obsadení Jiří Hanousek, Aleš Kaspřík, Eugen Prochác a Ján Slávik. Tento ansámbl sa zameriava prevažne na pôvodnú tvorbu pre 4 violončelá. V minulej sezóne sa predstavil na koncertnom turné po Islande, Nórsku, Fínsku, Estónsku a v Českej republike, popri domácich festivaloch.
Eugen Prochác spolupracuje so svetoznámymi interpretmi ako sú Sofia Gubajdulina, Arto Noras, En Shao, Giovanni Sollima, Rick Wakeman, Steve Hackett, Miroslav Vitouš, Don Airey, Ken Hensley, Václav Hudeček a ďalšími. Ako vedúci súboru Pro-mi le bol účastníkom koncertnej svetovej premiéry oktetovej verzie skladby Cello Counterpoint od Steva Reicha. Pravidelne spolupracuje aj s hudobníkmi iných žánrov, Mariánom Vargom, Matúšom Jakabčicom, Vladimírom Mertom, Jankom Lehotským...
Aktívne, ako hráč i spolutvorca dramaturgie sa zúčastnil projektu "Tribute to Freedom" so svetoznámym spevákom Jonom Andersonom z britskej rockovej legendy Yes. Veľký medzinárodný ohlas dosiahla kompletná violončelová tvorba Tadeáša Salvu, zaznamenaná pre vydavateľstvo NAXOS, ktorá sa ocitla v rebríčku bestesellerov tohto labelu na poprednom mieste. V roku 2015 prišli na trh dve nahrávky. CD "Ac-celle-rande" spoločnosti HEVHETIA, s akordeónistom Rajmundom Kakonim prináša svetovú i domácu tvorbu. Hudobná fakulta VŚMU vydala na sklonku ďalšieho roka album "Hommage a Rostropovič" s klaviristkou Jordanou Palovičovou. Obsahuje viaceré world premiere recordings. Posledným nahraným titulom je live nahrávka Koncertu pre violončelo a orchester Mirka Krajčiho v spolupráci so Symfonickým orchestrom slovenského rozhlasu v produkcii vydavateľstva Hudobného fondu. V súčasnosti pripravuje nahrávku kompletnej violončelovej tvorby J. N. Hummela a profilové CD CSCQ.
Katarína Turnerová
začala študovať hru na harfe v roku 1983 na Konzervatóriu v Žiline, v triede Tibora Kováča. Od roku 1988 pokračovala v štúdiu na Akadémii múzických umení v Prahe, ktorú absolvovala v roku 1992 v triede medzinárodne renomovaných pedagógov a sólistov Českej filharmónie prof. Karla Patrasa a doc. Renaty Kodadovej. Jej odbormi boli hra na harfe a hudobná pedagogika. Už v čase stredoškolských štúdií sa prejavila ako výrazný hudobný talent, keď opakovane v rokoch 1985 a 1988 získala 1. miesto a cenu Slovenského hudobného fondu na súťažiach slovenských konzervatórií v Bratislave a v Žiline. Počas vysokoškolského štúdia na AMU v Prahe sa stala víťazkou konkurzu na pozíciu sólo-harfistky Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave (od roku 1993 Slovenského rozhlasu), v ktorom pôsobila v rokoch 1990 - 1995. V rokoch 1994 - 1998 bola zároveň aj sólo-harfistkou v medzinárodnom orchestri United Philharmonic Vienna vo Viedni. Od roku 1995 až do dnes zastáva post sólo-harfistky v našom najvýznamnejšom symfonickom telese, v Slovenskej filharmónii. V roku 1999 sa zúčastnila na 7. svetovom harfovom kongrese v Prahe, kde okrem absolvovania majstrovských kurzov a seminárov, mala možnosť vystúpiť aj ako sólová a komorná hráčka. V rokoch 1999 - 2001 si po prvý raz vyskúšala aj pedagogické pôsobenie na bratislavskej VŠMU. V súčasnosti na tejto vysokej hudobnej škole dokončuje doktorandské štúdium a vyučuje hru na harfe.
Popri bohatej koncertnej i nahrávacej činnosti v orchestroch účinkuje Katarína Turnerová často ako sólová a komorná hráčka v rôznych zoskupeniach doma i v zahraničí. Okrem účasti na významných domácich hudobných festivaloch, reprezentovala slovenské interpretačné umenie i na prestížnych pódiách v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, Českej republike, Maďarsku, Bulharsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, Švédsku, Veľkej Británii, Turecku, Japonsku, Mexiku, Egypte a Ománe. K umeleckým projektom, ktoré si osobne veľmi váži, patrili príležitosti, keď mohla na jednom pódiu spoluúčinkovať s takými významnými medzinárodnými opernými a inštrumentálnymi sólistami, ako Plácido Domingo, José Carreras, Javier Camarena, Juan-Diego Flórez, Edita Gruberová, Augustin Dumay, Raphael Wallfisch, alebo Richard Stoltzman. Spolupracovala aj na podujatiach svetových sólistov aj z oblasti mimo klasického žánru, akými boli Ray Charles, Liza Minnelli, Shirley Bassey, Vanessa Mae, Andy Williams, Albano Carrisi, Stewart Copeland, či z domácich Karel Gott, alebo Miroslav Žbirka.
K orchestrálnym telesám, s ktorými sa Katarína Turnerová predstavila ako sólistka, patria Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester, Cappella Istropolitana, Štátny komorný orchester Žilina, Štátna filharmónia Košice, Slovenský národný symfonický orchester, Viedenský komorný orchester i United Philharmornic Vienna. V oblasti komornej hudby vystupuje s manželom flautistom Mariánom Turnerom, s huslistami Daliborom Karvayom a Ewaldom Danelom, s violončelistom Eugenom Prochácom, so švajčiarskym flautistom a dirigentom Kasparom Zehnderom, Moyzesovým kvartetom, Mucha kvartetom, Bratislavským chlapčenským zborom, Detským a dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu, so Speváckym zborom Lúčnice a Speváckym zborom mesta Bratislavy. Často tiež participuje aj na nahrávkach filmovej hudby pre domáce a svetové kinematografické spoločnosti.
Ako orchestrálna a komorná hráčka nahrala stovky skladieb pre domáce i svetové vydavateľstvá na CD a DVD nosiče, ako aj pre potreby vysielania významných verejno-právnych kultúrnych inštitúcií ako RTVS (Slovensko), ORF (Rakúsko), BBC (Veľká Británia) či NHK (Japonsko). K úspešným projektom ostatných rokov patria aj jej sólové profilové CD albumy "Royal Harp" - harfové koncerty 18. storočia, "Nocturne" - romantické a impresionistické skladby pre flautu a harfu, "Mozart - Reinecke" - koncerty pre harfu a orchester, "Canto Amoroso" - diela pre harfu Milana Nováka a ďalšie.
Za svoju umeleckú činnosť bola Katarína Turnerová nominovaná na prestížne spoločenské ocenenia Slovenka roka 2019 a Osobnosť Bratislavy 2021.